Slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im

Z komentára svätého biskupa Gregora Nyssenského na Pieseň piesní

(Hom. 15: PG 44, 1115-1118)

Keby napokon láska úplne vyhnala strach (porov. 1Jn 4,18) a keby sa strach zmenil na lásku, vtedy by sa ukázalo, že to, čo dosahuje spásu, je jednota, keď sa všetci spoja medzi sebou tým, že splynú s jediným pravým dobrom prostredníctvom tej dokonalosti, ktorú predstavuje holubica.

Lebo tak nejako rozumieme nasledujúcim slovám Piesne piesní: „Jediná je moja holubica, moja dokonalá; jedináčik svojej matky, miláčik svojej rodičky.“ (Pies 6,9)

A Pán nám to v evanjeliu vysvetľuje ešte jasnejšie. On totiž požehnaním odovzdal svojim učeníkom všetku moc. A slovami, ktorými sa obracia k Otcovi, udelil tým, čo si to zaslúžili, aj iné dobrá. A vtedy pridáva aj to, čo je vrcholom a súhrnom všetkých dobier, že popri istej rôznosti postojov už nebudú mnohonásobne rozdelení, keď budú uvažovať, čo je dobré, ale všetci budú jedno, lebo splynú s ním ako s jediným pravým dobrom. A tak jednotou Svätého Ducha (ako hovorí Apoštol) spojení vo zväzku pokoja, stanú sa všetci jedným telom a jedným duchom skrze jedinú nádej, ku ktorej sú povolaní (porov. Ef 4,3-4).

Isto urobíme lepšie, keď pripojíme božské výroky evanjelia doslovne. Ježiš hovorí: „Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno.“ (Jn 17,21)

Putom tejto jednoty je sláva. Nik rozumný nebude popierať, že slávou sa nazýva Duch Svätý, ak vezme do úvahy tieto Pánove slová: „Slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im.“ (Jn 17,22) Lebo naozaj dal učeníkom tú istú slávu, keď im povedal: „Prijmite Ducha Svätého.“ (Jn 20,22)

A túto slávu, hoci ju vždy mal, ešte skôr, ako jestvoval tento svet, dostal v tom čase, keď sa odel do ľudskej prirodzenosti. A keď bola táto prirodzenosť skrze Ducha Svätého oslávená, všetko, čo je spríbuznené s touto slávou, dostáva účasť na Duchu, počnúc apoštolmi.

Preto hovorí: „Slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno.“ (Jn 17,22-23) Preto ten, kto vyrástol z chlapca na zrelého muža, dosiahol mieru Kristovho veku, čo chápeme duchovne. Potom je schopný prijať slávu Ducha Svätého, lebo je bez akýchkoľvek nerestí a je čistý. Toto je teda tá dokonalá holubica, na ktorú hľadí Ženích, keď hovorí: „Jediná je moja holubica, moja dokonalá.“ (Pies 6,9)

Zdroj: lh.kbs.sk