Ľudská činnosť na celom svete
Z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v dnešnom svete
(Č. 33-34)
Človek sa vždy svojou prácou a svojím tvorivým nadaním usiloval ďalej rozvíjať svoj život. No dnes predovšetkým prostredníctvom vedy a techniky rozšíril a neprestajne rozširuje svoju vládu takmer na celú prírodu; a ľudská rodina najmä vďaka rozvíjaniu rozmanitých foriem medzinárodných stykov postupne si uvedomuje samu seba a formuje sa ako jedno celosvetové spoločenstvo. Takto si už dnes človek zadováži vlastným pričinením mnohé dobrá, ktoré kedysi očakával predovšetkým od vyšších síl.
Zoči-voči tomuto obrovskému úsiliu, ktoré sa už rozšírilo na celé ľudské pokolenie, vynára sa medzi ľuďmi veľa otázok: Aký je zmysel a hodnota tejto aktivity? Ako všetky tieto veci použiť? Aký cieľ chce dosiahnuť úsilie jednotlivcov a spoločenstiev?
Cirkev stráži zverený poklad Božieho slova, z ktorého sa čerpajú náboženské a mravné zásady. A hoci nemá vždy naporúdzi pohotovú odpoveď na každú jednotlivú otázku, túži spojiť svetlo zjavenia so skúsenosťou všetkých, aby sa osvetlila cesta, na ktorú ľudstvo nedávno nastúpilo.
Veriaci majú istotu, že ľudská individuálna i kolektívna činnosť, čiže to nesmierne úsilie, ktorým sa ľudia v priebehu vekov snažia zlepšiť podmienky svojho života, je samo osebe v súlade s Božím úmyslom.
Lebo človek stvorený na Boží obraz dostal príkaz podmaniť si zem i všetko, čo sa na nej nachádza, usporadúvať svet v spravodlivosti a svätosti (porov. Gn 1,26-27; 9,3; Múd 9,2-3), a tým, že uzná Boha za Stvoriteľa všetkého, zamerať na neho seba i celý vesmír, aby sa tak podriadením všetkých vecí človekovi Božie meno stalo vznešeným na celej zemi (porov. Ž 8,7.10).
To platí aj o bežných každodenných prácach. Lebo keď si muži a ženy zarábajú na živobytie pre seba a pre rodinu a pritom vykonávajú svoju činnosť tak, aby vhodne slúžili spoločnosti, právom môžu usudzovať, že svojou prácou rozvíjajú Stvoriteľovo dielo, sú na osoh svojim bratom a osobným úsilím prispievajú k uskutočneniu Božieho plánu v dejinách.
A preto kresťanom ani len nenapadne, že by diela, ktoré vytvorili ľudia svojím tvorivým nadaním a svojou silou, stáli v protiklade s Božou mocou alebo že by rozumový tvor bol súperom Stvoriteľa. Naopak, sú presvedčení, že víťazstvá ľudského pokolenia sú znamením Božej veľkosti a ovocím Božieho tajomného plánu.
Lenže čím viac rastie moc ľudí, tým viac sa rozširuje zodpovednosť jednotlivcov i kolektívov. Z tohto vidno, že kresťanské posolstvo neodvracia ľudí od budovania sveta, ani ich nenavádza, aby zanedbávali blaho blížnych, ale skôr ich ešte prísnejšie zaväzuje plniť si pracovnú povinnosť.